Kualidade, Saude, Seguransa no Ambiente

Kualidade, saude, seguransa no ambiente ne’e esensiál ba TIMOR GAPtanba ne’e mak ami nia valór prinsipál sira inklui fornese fatin servisu ne’ebé seguru ba ami-nia funsionáriu no kontratór sira no tau matan ita nia ambiente. Ami komprometidu ba padraun QHSE ne‘ebé aas iha ami-nia atividade hotu-hotu, liuhusi adosaun ba elementu prinsipál hosi kompromisu Lideransa; Aprosimasaun baseia ba Prosesu; foti desizaun neebé bazeia ba evidénsia; foti desizaun bazeia ba evidénsia; hanoin baseia ba Risku; Kumpri no kontrolu; kontínua hadia; no mós kultura HSE nian. 

TIMOR GAP haka’as an atu dezenvolve kultura HSE jerativa ida, iha ne’ebé HSE konsidera nu’udar parte integradu husi negósiu ne’e, no iha partisipasaun proativu iha nivel hotu-hotu. TIMOR GAP hetan sertifikasaun ba Sistema Jestaun Kualidade ISO 9001:2015; Sistema Jestaun Ambiental ISO 14001:2015; no Sistema Jestaun Saude no Seguransa ISO 45001:2018. 

TIMOR GAP hanesan empreza dahuluk iha Timor-Leste ne’ebé simu sertifikadu ISO hodi garante kualidade servisu, seguransa ba funsionáriu sira, protesaun ba kompañia nia rikusoin no propriedade sira, no efeitu mínimu ba ambiente.

Kualidade

Ami haka’as an atu hala’o ami nia operasaun ho kualidade, transparénsia no padraun sustentabilidade ne’ebé aas liu, atu nune’e bele fornese enerjia ne’ebé konfiavel ba povu Timor-Leste.

Ami dezeña no define ona enkuadramentu ida kona-ba meta, rekizitu, instrumentu no sistema monitorizasaun atu asegura katak buat hotu ne’ebé ami halo iha padraun kualidade ne’ebé aas liu. Kuadru ida ne‘e padronizadu ho ami-nia prosesu emprezariál sira, jestaun ba projetu sira, no valór hirak ne’ebé permite atu hetan kualidade másimu.

Saúde no Seguransa

Ami nia kapasidade atu dezenvolve an nu‘udar kompañia depende ba ami nia abilidade atu reter ami funsionáriu, kontraktor no sasan sira ne’ebé besik ami seguru.

Ami iha komitmentu ba ami nia filozofia “SAFETY FIRST”.

Seguransa no moris di‘ak ami-nia funsionáriu sira nian iha fatin no edifísiu sira hotu sai nu’udar prioridade númeru ida. 

Ami halo tuir lolos kódigu konduta saude no seguransa, tuir rekizitu ISO nian, Kódigu Trabailu Timor-Leste Seksaun IV – Opatiria Seguransa, Ijiene & Saúde, no padraun internasionál hotu-hotu. Aleinde ida-ne‘e, ami serbisu atu aliña ho parseiru internasionál prinsipál sira ne’ebé bele fornese koñesimentu krítiku no koñesimentu téknika hodi elimina risku saúde no seguransa. Ami implementa ona prosesu sira hodi garante katak kestaun saúde no seguransa saida de‘it maka mosu husi atividade oioin husi TIMOR GAP nian bele identifika, avalia, kontrola no monitoriza ho di’ak.

 

Ambiente

Timor-Leste hanesan illa ida, ne‘ebé lokaliza iha parte norte Austrália nian. Hanesan nasaun illa ida ne‘ebé lokaliza iha tasi sorin Indonézia nian no parte norte Austrália nian, ho paizajen sira ne’ebé seidauk afetadu, temperatura, subtrópika no trópiku sira, baladas fuik, no riku soin rekursu naturál oin-oin ne‘ebé mak ita iha, sai hanesan prioridade boot ida ba ami atu sai sustentável no proteje ambiente ne’ebé hale‘u ita. Ho nune’e entaun antes hala’o projetu foun ida, ami sei halo Avaliasaun Impaktu Ambientál (EIA) ne‘ebé kle’an tebes hala‘o atu avalia impaktu potensiál sira ba ambiente no komunidade lokál sira. EIA hala‘o ona ba ami nia projetu foun sira hotu atu garante katak projetu hirak ne’e satisfáz rekizitu legál hotu-hotu ba Kuadru Lisensiamentu Ambientál Timor-Leste nian.